Bus Simulator 27 je presne ten typ hry, pri ktorej sa dá veľmi rýchlo zistiť, či človeka baví samotný proces šoférovania. Nie je to hra, ktorá sa snaží každých päť minút odmeniť explóziou, cutscénou alebo novým lootom. Jej rytmus stojí na tom, že si sadnem za volant, nastavím trasu, sledujem premávku, dávam pozor na zastávky a snažím sa odviezť ľudí bez toho, aby som z Felicia Bay urobil testovaciu dráhu. A keď všetko funguje, je v tom zvláštne príjemný pokoj. Problém je, že na štarte nie všetko funguje tak hladko, ako by som od novej generácie série čakal.
Trailer
Nový diel od Simteractu prináša viac než 45 licencovaných autobusov od 13 výrobcov, otvorené Felicia Bay s viac než 250 zastávkami a tri hlavné režimy – Story, Career a Sandbox. Do série prvýkrát výraznejšie vstupujú aj diaľkové coach autobusy. Na papieri je to veľmi dobrý balík. V praxi som však najviac cítil, že hra sa pokúsila narásť vo viacerých smeroch naraz a nie každá vrstva dostala rovnakú mieru doladenia.
Šoférovanie vie byť výborné, kým ho nepokazí okolie
Najsilnejšou stránkou zostáva samotný pocit z rôznych typov autobusov. Kĺbový mestský autobus sa správa inak než kratší model a coach zasa núti rozmýšľať nad zákrutou aj brzdením úplne inak. Najviac ma baví, že hra nepôsobí iba ako jedna fyzika nalepená na desiatky karosérií. Rozdiely nie sú vždy dramatické, ale pri dlhšej jazde ich človek začne vnímať v reakciách na volant, v dĺžke brzdnej dráhy aj v tom, ako skoro si musí pripraviť nájazd do úzkej ulice.
Felicia Bay je zároveň príjemnejšie miesto na jazdenie než sterilná mapa poskladaná len z križovatiek. Mestské oblasti, pobrežie, kopcovitejšie úseky a dlhšie presuny dávajú trasám rozdielny charakter. Viac než 250 zastávok je dôležitejší údaj, než sa môže zdať, pretože pri tvorbe vlastných liniek mám dosť priestoru skúšať krátke mestské spoje aj dlhšie spojenia. Práve tu hra ukazuje svoj najväčší potenciál: nechať ma postaviť si vlastnú dopravnú sieť a potom v nej osobne jazdiť.
Menej presvedčivá je premávka a niektoré situácie okolo nej. Pri simulátore je problém, keď hráč začne jazdiť viac proti AI než proti pravidlám cestnej premávky. Nečakané reakcie áut, chodci alebo zvláštne momenty na križovatkách vedia pokaziť jazdu, ktorá bola dovtedy úplne plynulá. Steam hodnotenia krátko po vydaní skončili v pásme Mixed a presne tu chápem časť frustrácie. Nie preto, že by základ jazdy bol zlý, ale preto, že simulácia potrebuje spoľahlivé okolie.
Bus Simulator 27 ma najviac baví vtedy, keď na hru prestanem myslieť a jednoducho jazdím. Najviac ma hnevá vtedy, keď mi simuláciu pripomenie niečo, čo sa nespráva prirodzene.
Kariéra má zmysel, ale potrebuje trpezlivosť
Story režim je podľa mňa najlepší vstup. Postupne otvára časti mesta a mechaniky, takže nezačne tým, že na hráča vysype celý manažment. Career je zaujímavejší až vo chvíli, keď už človek vie, čo robí. Tam sa naplno ukáže ekonomická vrstva: nákup autobusov, tvorba trás, vodiči a rozhodovanie, kam investovať peniaze. Sandbox je zase ideálny na skúšanie vozidiel alebo na večer, keď nechcem riešiť rozpočet a jednoducho si chcem zajazdiť.
Mám rád, keď simulátor vytvorí dôvod jazdiť lepšie, nie iba dlhšie. Tu funguje kombinácia dodržiavania trasy, komfortu cestujúcich a postupného budovania firmy. Hra však niekedy vysvetľuje svoje systémy menej jasne, než by mala. Začiatočník vie dostať penalizáciu alebo zlyhať na detailoch, ktoré sa dali komunikovať jednoduchšie. Preto som sa pristihol, že prvé hodiny sú viac o zisťovaní pravidiel než o samotnom majstrovstve za volantom.
Pozitívne hodnotím aj online kooperáciu. Simulátor autobusov nie je prvý žáner, pri ktorom by som automaticky myslel na multiplayer, ale spoločné budovanie a jazdenie dokáže monotónnejšie úseky výrazne oživiť. Nie je to dôvod kúpiť hru sám o sebe, no je to presne ten typ funkcie, ktorý sa k manažmentovej vrstve hodí.
Veľký obsah, nerovnomerné doladenie
Najväčšou výhodou je rozsah vozového parku. Solaris, Mercedes-Benz, MAN, IVECO BUS, Scania, Volvo a ďalší výrobcovia dávajú fanúšikovi dopravy dostatok dôvodov striedať vozidlá. Elektrické autobusy, klasické mestské modely, kĺbové autobusy, double-deckery a coach vozidlá menia tempo jazdy viac než obyčajný vizuálny skin. Je tu cítiť snahu urobiť z hry dlhodobú platformu pre fanúšikov autobusov.
Na druhej strane, presne preto sú technické nedostatky citeľnejšie. Keď hra chce, aby som v nej strávil desiatky hodín, malé nepríjemnosti sa opakovaním menia na veľké. Premávka, občasná nečitateľnosť systémov a celková hrubosť niektorých situácií sú momentálne väčšou prekážkou než nedostatok obsahu. Toto je hra, ktorej veľmi môže pomôcť niekoľko kvalitných patchov.
Verdikt
Bus Simulator 27 je dobrý simulátor ukrytý v trochu nedopečenej štartovacej verzii. Vozový park, Felicia Bay a manažment majú dosť hĺbky na to, aby som sa k hre vracal. Jazda vie byť výborne relaxačná a v lepších momentoch presne chápem, prečo tento žáner funguje. Zároveň ale neviem ignorovať situácie, keď AI alebo nedotiahnuté správanie sveta narušia ilúziu viac, než by mali. Ak chceš autobusový simulátor a vieš akceptovať, že prvé týždne budú aj o patchovaní, obsahovo tu dostaneš veľa. Ak čakáš dokonale uhladenú simuláciu od prvého dňa, ešte by som pár aktualizácií počkal.
- Plus: viac než 45 licencovaných autobusov a citeľne rozdielne typy vozidiel
- Plus: veľká Felicia Bay, tvorba trás a zmysluplná manažmentová vrstva
- Plus: Story, Career, Sandbox aj online kooperácia dávajú hre dobrú životnosť
- Mínus: premávka a AI vedia pokaziť inak presvedčivú jazdu
- Mínus: niektoré systémy sú vysvetlené zbytočne nejasne
- Mínus: štartovacia verzia potrebuje technické doladenie
| Jazdný model | 8/10 |
| Obsah a vozidlá | 8.5/10 |
| Manažment | 7.5/10 |
| Technický stav | 6/10 |
| Audiovizuál | 7/10 |
| Celkové hodnotenie | 7.4/10 |
Čo by som chcel vidieť po prvých patchoch
Pri hre tohto typu je veľmi dôležité, čo sa stane počas prvých týždňov po vydaní. Obsahový základ Bus Simulator 27 už má. Nechýbajú mu autobusy, mapa ani režimy. Preto by som ďalší vývoj nesmeroval k ďalšiemu nafukovaniu zoznamu funkcií, ale k stabilite, správaniu premávky a drobným quality-of-life opravám. Každé zlepšenie AI má pri simulátore násobne väčší efekt než ďalší kozmetický balík.
Veľmi by pomohlo aj jasnejšie vysvetľovanie manažmentových následkov. Keď viem, prečo trasa zarába menej alebo prečo cestujúci reagujú zle, môžem sa zlepšiť. Keď systém iba vypľuje penalizáciu, hráč sa učí metódou pokus–omyl. Simulácia môže byť náročná, ale nemala by byť nečitateľná.
Aj napriek výhradám som sa k hre vracal. To je pre mňa pri simulátore dôležitý signál. Ak by ma základná jazda nebavila, žiadny počet autobusov by to nezachránil. Tu je jadro dobré a práve preto ma technické chyby hnevajú viac – pretože vidím hru, ktorá môže po doladení pôsobiť o triedu lepšie.
