The Blood of Dawnwalker má nápad, ktorý sa nedá schovať do vedľajšieho menu: na záchranu rodiny má Coen tridsať herných dní. Čas sa tak stáva menou. Každá aktivita, odbočka a rozhodnutie má zmysel iba vtedy, ak hráč verí, že stojí za čas, ktorý za ňu zaplatí. Už tento systém odlišuje debut Rebel Wolves od veľkej časti otvorených RPG.
Trailer
Najlepšie funguje, keď hra dôveruje vlastným zvláštnostiam
Recenzie vyzdvihujú gotickú atmosféru, viacstupňové questy a rozhodnutia, ktoré sa prepájajú s časom. Coen je človek cez deň a silnejší upír v noci, čo umožňuje meniť prístup k rovnakému svetu. Hra je najzaujímavejšia vtedy, keď tieto dva režimy nevníma iba ako zmenu farby oblohy.
Časový limit môže vyvolávať FOMO, no zároveň rieši starý problém otvorených RPG: predstieranú naliehavosť. Ak príbeh tvrdí, že niekto zomiera, svet už nečaká tri herné mesiace, kým hráč pozbiera všetky bylinky.
Debut štúdia je cítiť v technike aj v rutine
Časť recenzií kritizuje opakujúce sa úlohy, prázdnejšie miesta sveta a technické problémy. Objavili sa aj správy o pádoch a questových bugoch. To je presne typ nedostatku, ktorý môže pokaziť systém založený na čase a dôsledkoch výraznejšie než v bežnom RPG.
Zaujímavé je, že negatívne hodnotenia často neodmietajú základnú víziu. Skôr hovoria, že hra nedokáže všetky svoje najlepšie nápady udržať na rovnakej úrovni. To je dôležitý rozdiel medzi zlým základom a dobrým základom, ktorý potrebuje ďalšie ladenie.
Časový limit je zaujímavý práve preto, že nie je neutrálny
Nie každý hráč má rád pocit, že o niečo prichádza. Dawnwalker z toho robí zámernú súčasť RPG. Keď si vyberieš jednu úlohu, iná môže zostať nedokončená. To narúša zberateľský spôsob hrania, pri ktorom sa mapa čistí systematicky. Namiesto otázky „čo všetko tu ešte je?“ vzniká otázka „čo je pre môjho Coena dôležité?“.
Taký systém zároveň zvyšuje hodnotu druhého prechodu. Ak sa nedá vidieť všetko naraz, nové rozhodnutie nie je iba iná dialógová veta pred rovnakou misiou. Hráč môže sledovať inú vetvu, budovať iné vzťahy a investovať čas do iných problémov. To je silnejšia forma replayability než jednoduchý New Game+ s vyššími číslami.
Technické chyby sú však pri tomto dizajne obzvlášť nebezpečné. Ak quest zlyhá pre bug, hráč nestráca iba pár minút; môže stratiť časový zdroj alebo celú vetvu. Preto je dôležité sledovať patch notes a stav konkrétnej platformy. Hra s ambicióznym systémom dôsledkov potrebuje stabilitu viac než tradičný open world, kde sa väčšina úloh dá odložiť na neurčito.
Z pohľadu RPG dizajnu je cenné aj to, že hra neponúka iba morálne voľby typu dobrý alebo zlý. Časový limit prirodzene vytvára tretí typ rozhodnutia: čo jednoducho nestihneš. Takéto obmedzenie môže robiť príbeh osobnejší, pretože výsledný svet nie je súčtom všetkých splnených questov, ale stopou konkrétnych priorít. Ak hráč prijme, že nebude mať perfektný save, Dawnwalker vie vytvoriť silnejší pocit vlastnej cesty než RPG, ktoré dovolí bez následkov vyčistiť každú ikonu.
Blood of Dawnwalker podľa verejných recenzií patrí medzi hry, pri ktorých je ľahké odpustiť časť nedostatkov, ak hráčovi sadne ich centrálna myšlienka. Nie je to uhladený univerzálny blockbuster. Je to ambiciózny, miestami drsný RPG projekt s vlastnou identitou – a presne preto môže mať pre určitú skupinu hráčov väčšiu hodnotu než bezpečnejšia hra bez rizika.
