Príbeh Márie

PRÍBEH MARIE rozpráva o dievčine, ktorá sa naučila normálne žiť, hoci bola od narodenia hluchá a slepá. Čerpá zo skutočnej udalosti, ktorá sa odohrala vo Francúzsku na konci 19. storočia. Marie Heurtinová sa narodila nevidiaca a nepočujúca, žije ponorená do tmy a nie je schopná komunikovať so svojím okolím. Navzdory doporučeniu lekára, ktorý je presvedčený o Mariinej slabomyseľnosti, ju milujúci otec, skromný remeselník, nedokáže umiestniť do ústavu pre duševne chorých. 

V zúfalstve Mariu ako desaťročnú nakoniec odvezie do ústavu Larnay neďaleko Poitiers, kde sa rádové sestry starajú o nepočujúce dievčatá a mladé ženy. Mladá rádová sestra Marguerite si aj napriek skepse matky predstavenej vezme Máriu pod svoje ochranné krídla a robí všetko preto, aby ju vyviedla z hĺbky jej vnútornej izolácie a našla cestu, ako s ňou komunikovať a ako ju naučiť žiť. Mária sa najskôr vzpiera, snaží sa uniknúť a len divo kričí. 

Je ťažké odhadnúť, či bude vôbec schopná niečo sa naučiť. Po počiatočných neúspechoch a prekážkach sestra Marguerite nakoniec uspeje aj vďaka svojej nekonečnej trpezlivosti, radostnej viere a láske k mladej Márii. Naučí ju znakový jazyk, vďaka ktorému sa Mária neskôr naučí Braillovo písmo, písať na stroji, šiť, pliesť, učiť sa dejepis a zemepis. 

Izolovanú ľudskú bytosť, ktorá bola okolnosťami odsúdená na živorenie, láska a vytrvalosť dokážu pretvoriť na pôvabnú mladú dámu. Jej príbeh je považovaný za zázrak. Technika sestry Marguerite sa používa doteraz a ústav v Larnay je dodnes v prevádzke.

Režisér Jean-Pierre Améris svoj prístup k príbehu popisuje takto: „Film, ktorý som si predstavoval, je priezračný a ľahko zrozumiteľný. Chcel som natočiť Mariine ruky, ako sa dotýkajú zvierat, stromov a tvárí, dojemné chvíle, z ktorých sa rodí reč a príbeh oslobodenia, znovuzrodenia.“