Štyria mladí režiséri vytvorili ojedinelý filmový koncept postavený na poviedkových filmoch s osobitým rukopisom – DOGG (Duet, Opus Dei, Grassvater a Game). Poviedka DUET nás konfrontuje s aktuálnou hrozbou narastajúceho terorizmu. Violončelistka Elena (Monika Hilmerová) sa po traumatickom zážitku vracia domov, tu sa však vytúženého pokoja nedočká. Režisér Slavomír Zrebný pristúpil k filmu estetikou minimalizmu. Dáva priestor náročnej téme sťahovania národov pomocou tichej introvertnej hry, v ktorej sa hudba stáva elementom, schopným preklenúť ľudské predsudky. DUET je nenátlakový, snaží sa o humanistický postoj, je zhovievavý, zbavený pátosu. Dom starého otca je ideálnym miestom pre splodenie potomka. Hlavná hrdinka (Judit Bárdos) poviedky OPUS DEI oznamuje mužovi (Peter Oszlík) skvelú správu o prichádzajúcom potomkovi. Lenže idylka sa náhle zmení. Stačí malá nepozornosť, alebo skôr zvláštne okolnosti, ktoré zvrtnú dej opačným smerom – na desivú nočnú moru. Dom si nesie od II. svetovej vojny, od dôb Hlinkovej gardy, akési temné tajomstvo, je aktívny, nabitý negatívnou energiou od povaly až po pivnicu. Formálne ide OPUS DEI Viliama Csina priamočiaro po napätí a vizuálne silnom zobrazení neviditeľného zla. Expresívny jazyk poviedky GRASSVATER vás privedie do prostredia, ktoré sa vám nebude páčiť. Drogová mafia v rukách šamana hnusu a intríg, cirkevný hodnostár, ktorý sa neštíti ochutnať čokoľvek, čo táto civilizácia ponúka, Boy Wonder v debate o živote s bezdomovcom Lacim, raper Zverina ako starostlivý strážca marihuanového poľa na Filipínach. Vaše konvenčné očakávania budú nabúrané, o to sa postará film, obsadený samými nehercami. Enrik Bistika vytvoril vo filme GRASSVATER bizarný, miestami šokujúci vizuálny svet, v ktorom sa otec a syn majú radi naozaj svojským spôsobom. Východ, ktorý je v poviedke zobrazený, je plný iracionality a snových sekvencií. Východ je proste Východ. Kde sú hranice reality? Kde začína show? Je ešte medzi nimi rozdiel? Pokiaľ sme ochotní zájsť v mene zábavy? Chcete, aby išlo o život? Nech sa páči. Vizuálne prepracovaný GAME Jonáša Karáska, v ktorom sa rozpráva neidentifikovateľným jazykom a pôsobí ako z podivuhodného multi-kulti sveta budúcnosti, sa nehrá s pocitmi. Formálny odkaz na svet videohier poteší všetkých milovníkov bláznivého rozprávania. GAME je obyčajný lov na človeka v priamom prenose. Marián Mitaš bojuje o holý život a my sa na to pozeráme. Pretože ako povedal Kurt Vonnegut: „Ak zomrieš hrôzostrašnou smrťou v televízii, neumrieš zbytočne. Pobavíš nás.“
